Kráčam, idem cestou tam,
ciel ukážu mi roky.
Dúfam že tam nejdem sám,
Bože veď tie moje kroky.
Občas zbieram polená,
čo padajú mi pod nohy.
Keď lámu sa mi kolená,
a smutný padám do vody.
Zatnem päste, vezmem kríž,
veď padať je , ľudské.
Vstávať to je božský zvyk,
i keď cesty, tie sú klzké.
Keď k cieľu sa priblížiť chcem,
musím spraviť krok.
Možno pôjdem celý deň,
možno celý rok.
Tak nestrácaj nádej,
hlavu dvihni hore.
Keď kráčať budeš naďalej,
víťazstvo je tvoje.